Ďalšie mrazivé príbehy: Strašidelný klaun, záhadné dievča na rybačke či predátor na internete

Zdieľať
rybár a duch
Foto: Bing

Ak si radi čítate o nadprirodzených javoch a rôznych záhadách, ktoré sa nedajú jednoznačne vysvetliť, určite si prečítajte dnešný článok. 

Prinášame vám novú várku strašidelných príbehov, s ktorými sa podelili ľudia na stránke reddit.com. Dajte nám na Facebooku vedieť, ktorý príbeh vás najviac zaujal alebo vystrašil.

Internetový predátor

„Jeden deň som bol na TikToku a narazil som na video dievčaťa, ktoré sa volalo Anna. Mala krásnu tvár, dlhé hnedé vlasy a žiarivo modré oči. Začal som ju sledovať a páčili sa mi všetky jej videá. Na moje prekvapenie ma Anna začala taktiež sledovať. Začali sme si písať a zistil som, že máme veľa spoločného. Obaja sme milovali horory a pizzu. Po niekoľkých týždňoch dopisovania ma Anna pozvala na rande. Bol som nadšený. Rozhodli sme sa stretnúť v kaviarni blízko môjho domu. Prišiel som tam skoro a nervózne som čakal, kým príde. Keď vošla, bol som zaskočený. Nevyzerala ako na fotografiách – bola oveľa staršia, mala vrásky okolo očí a šedivé vlasy. Posadili sme sa a začali sme sa rozprávať, stále mi kládla osobné otázky, napríklad kde bývam a čím sa živia moji rodičia. Začal som sa cítiť nepríjemne. Zrazu mi zazvonil telefón. Bol to môj kamarát, ktorý zistil, že Anna je vlastne 40-ročný muž, ktorý si ma vyhliadol. Chcel som odísť, avšak Anna ma chytila za ruku a povedala mi, že ak odídem, ublíži mi, pretože vie, kde bývam. Ale potom som si spomenul na niečo, čo ma naučil môj otec. Vždy mi hovoril, aby som so sebou nosil vreckový nôž, kamkoľvek pôjdem. Siahol som do vrecka, vytiahol nôž, zdvihol ho smerom k Anne a povedal som mu, aby ma pustila. Chvíľu váhala, ale nakoniec ma pustila. Vybehol som z kaviarne a utekal preč. Mal som šťastie, že som vyviazol bez zranení.“

Klaun

„Pripravovala som sa na večeru s priateľmi a rodinou. Mala som roztrhnutý záves na okne a ako som sa obliekala na večeru, pozoroval ma klaun. Nevšimla som si to, ale keď som sa otočila, uvidela som ho a zľakla som sa. Vedela som o nich, pretože sa o nich v škole veľa hovorilo a nebolo bezpečné chodiť po vonku osamote. Tento klaun mi klopal na okno. Bol to najdesivejší zážitok v mojom živote.“

Záhadný muž

„Pamätám si to, ako keby to bolo včera. Začiatkom tohto roka sa mi vybavila spomienka na to, keď som bol v rokoch 2006 až 2008 pozývaný na silvestrovskú párty. Chodil som vtedy na základnú školu. Niekoľko hodín pred odbitím polnoci nízky muž v spoločenskom oblečení, ktorý sedel neďaleko mňa, nadviazal so mnou konverzáciu. Zaujalo ma, čo povedal. Stále mi v hlave znela jeho rada: ´Viac peňazí, viac moci, viac rešpektu.´ Možno bol jeho pohľad orientovaný na ekonomiku, pretože som mu povedal o svojom sne otvoriť si franšízu reštaurácie, keď vyrastiem. Keď si na to spomeniem, musím uznať, že som mal šťastie, že sa nič nestalo. Po prvé, porušil som pravidlo ´nerozprávaj sa s cudzími ľuďmi.´ Po druhé, vtedy som ešte nevedel, že štvrť, kde som býval, bola známa mafiou a ten pán mohol mať s ňou vzťahy. Môžem úprimne povedať, že toto stretnutie bolo mojím najfascinujúcejším, no zároveň desivým zážitkom vzhľadom na to, čo to potenciálne obnášalo.“

Mobil mŕtveho 

„Na začiatku roku 2000 sme s mojím najlepším kamarátom trávili všetok voľný čas pretekaním na motokrosových motorkách a hľadali sme nové miesta na trénovanie. V jeden deň sme zamierili na nové miesto, o ktorom sme počuli, ale malo dlhú trať, bolo úplne nelegálne a mimo New Yorku. Boli sme tam chvíľu a miesto sa zaplnilo ďalšími jazdcami. Za normálnych okolností by to bolo skvelé, ale títo chalani robili svoje veci a nikto nesledoval smer trate. Recept na katastrofu. Po celý čas sme počuli zvonenie mobilu. Zvonil párkrát, potom prestal, o pár minút neskôr začal zvoniť opäť. Môj kamarát pri jazde spadol, veľmi krvácal a myslel som si, že bude potrebné s ním ísť do nemocnice. Išiel som po jeho bicykel a rozhádzané diely, po celú dobu stále zvonil mobil, ale teraz bol naozaj blízko. Keď som siahal po jednej zlomenej súčiastke, zacítil som vôňu. Nezameniteľný zápach smrti. Potom som videl podrážky spoločenských topánok stále spojených s nohami v čiernych nohaviciach. To mi stačilo a vedel som, odkiaľ zvonenie prichádzalo. Nechal som tam všetko okrem zničeného bicykla a rýchlo sme odtiaľ vypadli. Zavolali sme na číslo 911 a nahlásili, že sme videli mŕtvolu muža. O pár dní neskôr som sa dočítal, že telo patrilo mafiánovi a jeho rodina pred niekoľkými dňami nahlásila, že je nezvestný. Článok informoval aj o tom, že daná oblasť je známym „smetiskom“ pre gangsterov a ich zločiny. Nikdy sme sa s kamarátom do danej oblasti nevrátili.“

Bledý lupič

„Väčšinu svojho detstva som strávil v Austine v Texase. Mal som kamaráta, volajme ho John. Jedného dňa sa moja mama rozhodla, že ma nechá doma samého. Bol som vtedy tínedžer a pozval som Johna, aby si so mnou zahral Xbox. Asi po 30 minútach sme počuli prasknutie, ktoré znelo, ako keby prišlo zhora. Mysleli sme si, že je to jedna z mojich dvoch mačiek, takže sme tomu nevenovali veľkú pozornosť. Tri hodiny po tom, čo ma navštívil John, sa vypla elektrina. John povedal, že musí odísť, pretože jeho mama ho chce doma a po pár minútach odišiel. Zaspal som pri televízii. Zobudil som sa asi o druhej ráno na zvuk, ktorý ma zamrazil. Počul som otváranie zadných dverí, ktoré som zabudol zamknúť. Zo stola som schmatol kladivo, ktorým som pár dní dozadu zatĺkal klince do steny. Počul som ťažké kroky, ktoré sa približovali. Skryl som sa do šatníka a vytočilo číslo 911 s tým, že je niekto v mojom dome a aby niekto prišiel tak rýchlo, ako vie. Neznámeho človeka som počul kráčať po schodoch a zastavil sa pri mojich dverách. Počul som, ako vstúpil do miestnosti a následne zamrzol, pretože sa po niekoľkých sekundách rozbehol. Počul som sirény zaparkovaného policajného auta aj to, ako vbehol k nám na dvor policajt. Rozhodol som sa ísť dole na prízemie. V tom som videl toho muža, bol bledý, pravdepodobne bledší ako oblak. Bol veľmi chudý a čo bolo najpodivnejšie – ten chlap nemal žiadne pery. Chytili ho. Neskôr som zistil, že v tú noc zomrel na predávkovanie drogami a ukázalo sa, že fičal na pervitíne.“

Dievča na rybačke

„Stalo sa to, keď som mal 15 rokov (teraz mám 18 rokov). Bol som s otcom na rybačke pri opustenom internáte vysokej školy, ktorá bola v prevádzke v rokoch 1956 – 2002. Bol to veľmi pokojný letný deň. Veľa sme nerozprávali a ja som sa rozhliadol po okolí, keď som si všimol veľmi mladé dievča, ktoré bolo bledé (mohlo mať asi 8 rokov). Bolo asi 3 metre odo mňa a hľadelo mi do očí. Dievča malo hnedé vlasy, biele šaty a nemalo topánky. Začalo kráčať popri rieke a dotýkalo sa vody. Všimol som si, že dievča bolo úplne mokré. S otcom sme ju len nemo sledovali. Keď sme si vymenili miesta, už sme ju nevideli. Môj otec popiera, že by dievča bolo duch, ale mne príde divné, že sme ho ani nepočuli kráčať k nám. Môj osobný záver je, že to bol duch utopeného dievčatka.“

Tma v dverách

Začalo to, keď som mal 9 rokov. Ležal som v posteli a snažil sa zaspať tak, že som pozeral smerom k východu z mojej izby. Dvere boli celé čierne. Keď sa pozriem za seba, tma vo dverách je stále a pozoruje ma. Nevedel som to rodičom vysvetliť. Dnes to viem opísať už lepšie. Tmavé dvere sú jednoduchým obrazom, čo ma však prenasleduje od detstva, je viac ako len tma v noci. Aj keď som nikdy nevidel postavu, som si istý, že dvere ma sledujú. Nepochybujem, že tam niečo je a čaká. Keď som začal žiť sám, dúfam som, že začnem novú kapitolu. Také šťastie som však nemal. Bol som v inej miestnosti, avšak opäť nasledoval ten pocit. Veľa nocí som strávil so zapnutými svetlami a v zamknutej izbe. Toto zrejme nahnevalo prítomnosť entity, pretože ma často prinútila zobudiť sa zvukom, ktorý vydávali privreté dvere. Čím viac aktivít som urobil, tým mavšie boli dvere a moja psychika sa zhoršovala. Jediný, s kým som o tom všetkom hovoril, bola Sarah. Aj keď to vlastne nebola moja voľba. Spoznal som ju v práci a bola naozaj úžasná. Vyhýbal som sa zmienke o dverách tak dlho, ako sa dalo. Život bol dobrýasi rok, mali sme podobné záujmy, navzájom sme sa vedeli rozosmiať a po 6 mesiacoch sa nasťahovala do môjho bytu. V noci nebývala našťastie dlho hore a mal som dosť času sledovať dvere, musel som ju chrániť. Všetko skončilo, keď sa zobudila o tretej ráno a zachytila môj sústredený pohľad. Snažil som sa jej všetko vysvetliť, ale do týždňa bola preč. Naozaj mi chýba. Pred 3 týždňami som počul dýchanie bytosti, ktorá ma prenasleduje od mojich 9 rokov. Nie je tam vždy, ale zvyčajne okolo jednej hodiny ráno dokážem rozoznať dych niečoho, čo dýcha na druhej strane izby. Včera večer som sa rozhodol, že potrebujem odpovede. Plánoval som priblížiť sa k bytosti a položiť otázku, ktorá mi prebehla mysľou miliónkrát. Bolo asi 23.00 hod., keď som počul dýchanie. Položil som otázku: ´Prečo´?´ Na moje prekvapenie to odpovedalo a prinútilo ma uvedomiť si, že som predurčený byť navždy prenasledovaný. Zúfalo som sa spýtal, prečo mi to bytosť robí. Po niekoľkých sekundách dvere bez váhania odpovedali: ´Pretože môžem.´“

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom