Keď počujeme slovo príbeh o duchoch, predstavíme si staré hrady a zámky či cintoríny so strašiacimi dušami prechádzajúcimi sa v tieňoch. Pre mnohých takéto príbehy sú len výmyslami a fantáziami. Ale niektorí ľudia majú myseľ otvorenú pre paranormálne aktivity a skúšajú porozumieť neznámemu. Sú tieto stratené duše z minulosti? Ak áno, kto sú a prečo tu ostávajú? Tu sú príbehy o prostitútkach, ktorých smútok, hnev, krivda a energia nechcú opustiť tento svet a budú strašiť ľudí aj naďalej.
Príbehy o prostitútkach 2. časť. Záhada v Zimbabwe, či samovražda prostitútky v izbe číslo 11
Dáma v červenom
Rovnako ako mnoho oných zariadení postavených v dobe rozkvetu baníctva v 20. rokoch 20. storočia, bol postavený aj Mizpah Hotel v Nevade. Bol postavený v roku 1907 pre prichádzajúcich baníkov. Najznámejším hosťom bola Evelyn Mae Johnson- Dáma v červenom. Podľa legendy bola Evelyn prostitútkou, ktorá v hoteli bývala a pracovala pod umeleckým menom Rose. V roku 1914 do izby, kde Rose „zabávala“ zákazníka, vstúpil jej žiarlivý bývalý milenec a začala sa krvavá bitka. Rose ušla na chodbu, kde bola bývalým milencom škrtená a bodaná. Od doby jej vraždy bola často vídaná na hotelových chodbách, vo výťahu a v izbe číslo 504, kde predtým žila. Pozorovania Dámy v červenom sú často sprevádzané aj darčekmi z „druhej“ strany. Perla na nočnom stolíku alebo vankúšik sú pripomienkami toho, že jej duch tam stále žije.
Príbehy o prostitútkach 1. časť. Smrť Elizabeth v izbe číslo 109, či duch bohatej prostitútky
Bezhlavá žena
Od začiatku roku 1910 Glen Tavern Inn v Santa Paula v Kalifornii hostil rad známych osobností. História hostinca je príťažlivá ale najmä vďaka početným príbehom o duchoch, ktorí odmietajú hostinec opustiť. Príbehy zahŕňajú dievča s blond vrkôčikmi, ktoré putuje po izbách hostí a je často mylne považované za stratené dieťa. Mnoho hostí ušlo, keď videli deti hrajúce sa na chodbách a v hale, ktoré záhadne zmizli do stien. Hostia túžiaci po paranormálnych aktivitách sa zaujímajú hlavne o izby 218, 306 a 307. Hovorí sa, že dvere týchto izieb zamkli zvnútra duchovia. Najzaujímavejším príbehom je ten o duchovi prostitútky z izby 307, ktorý v izbe žije dodnes. Žena bez mena bola prostitútkou, ktorá bola zavraždená a jej hlava bola oddelená od tela. Niekoľko dní po vražde objavila mŕtve telo napchaté v skrini slúžka. Od tej doby sa objavujú správy o pocite chladu, klopkaní, hlasoch a desivej hmle.
Hlas
V meste Jackson v Mississippi je na George Street historická budova Ole Tavern, ktorá je najmä počas víkendov plná hostí. Avšak keď sa bar zavrie a po pár hodinách sú v budove už len zamestnanci, objavujú sa mŕtve duše z minulosti. Hovorí sa, že mnoho zamestnancov baru a aj majiteľov bolo na pokraji šialenstva a miesto opúšťali narýchlo, keď videli, ako sa stoličky a stoly pohybujú samé od seba a levitujú. V prázdnych miestnostiach sa svetlo zapínalo samé od seba a nevysvetliteľný a nezrozumiteľný ženský hlas rozprával do telefónu. V skorých ranných hodinách, keď je bar zavretý a visiace zámky sú priskrutkované, zamestnanci vídajú ducha sediaceho pri bare. V roku 1970 tu bol aj bordel a našlo sa tu mŕtve telo prostitútky. Príčina jej smrti nie je známa a nie je jasné ani to, či išlo o vraždu alebo samovraždu. Podľa mnohých je ten záhadný hlas v telefóne hlas zúfalej prostitútky volajúcej zo záhrobia.
