Príbehy o čiernookých deťoch 13. časť: Ako som prišiel k dverám, pocítil som čistý des.

Zdieľať
2594887815_8cc2309f75_b.jpg

Čiernooké deti sú ľudovým fenoménom Hovorí sa o ľuďoch, ktorí zažili zvláštne stretnutie s deťmi, ktorých oči sú čierno-čierne. Deti sa nachádzali pred ich dverami či pred autami a niesli so sebou strach a paniku. 

Bývam vo veľkom meste a som zvyknutý na všeličo, ale na toto nie…

Počul som klopanie na dvere, tak som otrávený šiel otvoriť. Ako som prišiel k dverám, pocítil som čistý des. Bol to pocit, ako keď je smrť blízko alebo ako keď čelíte svojmu najväčšiemu strachu.

Keď som otvoril dvere, šialene som sa roztriasol. Zízal som do tváre malého dievčaťa a hoci bolo odo mňa menšie, išli na mňa mdloby. Malá sa spýtala, či môže ísť dnu, lebo jej matka odišla z mesta a ona stratila kľúče. Potrebuje sa vraj len vyspať na gauči v teple, lebo je prechladnutá.

Zažmurkal som a zabuchol som jej dvere pred nosom. Bežal som do izby a vzal revolver (áno, ilegálne držaný) a sedel som v kresle s výhľadom na dvere, kým som nezaspal. Po prebudení som otvoril dvere, ale dievča bolo preč. Len na dverách bolo vyškriabané – „čoskoro“.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom