Pohreby nám dávajú príležitosť uctiť si smrť našich milovaných a blízkych a sú spojené so silnými emóciami. A práve tieto emócie zaujímali ľudí v tomto zozname. Chceli sa na vlastné oči presvedčiť, či a ako veľmi budú svojim blízkym chýbať a čo im v stave zarmútenia povedia nad rakvou.
Timothy Dexter
Excentrický milionár z 18. storočia Timothy Dexter chcel vedieť, čo si o ňom ľudia myslia. Preto zinscenoval svoj vlastný pohreb, ktorý chcel pozorovať skrytý a vidieť, ako jeho smrť ovplyvní smútiacich. Dexter rozposlal oznámenia o svojej smrti a jeho rodina pozvala blízkych a priateľov na jeho pohreb. Obradu sa zúčastnilo viac ako 3000 ľudí. Všetci smútili nad extravagantnou rakvou a plakali, keď Dexterom najatý kňaz čítal epilóg, ktorý napísal sám „mŕtvy“. Rakva bola potom odnesená do záhrady a zakopaná. Počas karu však hostí vyrušil krik a hluk z kuchyne. Tam bol Dexter, ktorý bil svoju ženu. Hneval sa na ňu, pretože sa mu zdalo, že počas pohrebu málo trúchlila a plakala.
Felix Breazeale
Felix Breazeale strávil päť rokov plánovaním svojho vlastného pohrebu. Keďže sa nikdy neoženil a nemal deti a ani veľa priateľov, zaujímalo ho, akú reč o ňom na jeho pohrebe povie kňaz. Jeho pohreb v roku 1938 si získal veľkú mediálnu pozornosť a prišlo naň cez 8000 ľudí. Dokonca tu boli predavači, ktorí ponúkali nealkoholické nápoje a hot-dogy. Celý pohreb vyzeral skôr ako divadlo a mal karnevalovú atmosféru. Breazeale prišiel na pohrebisko v aute sediac vedľa vodiča. Potreboval pomoc vojakov, aby sa vôbec dostal do pohrebného stanu, kde si sadol na stoličku vedľa vlastnej rakvy a počúval kňazovu reč o ňom samom. Po obrade k nemu prišli stovky ľudí potriasť mu rukou a vypýtať si autogram. Breazeale prehlásil, že bol s pohrebom veľmi spokojný a bolo to to najkrajšie, čoho sa kedy zúčastnil. Zomrel o päť rokov neskôr a podľa jeho priania sa už vtedy žiaden pohreb nekonal.
Zeng Jia
Tento príbeh si získal veľkú mediálnu pozornosť. Žena menom Zeng Jia sa po pohrebe svojho starého otca v roku 2013 rozhodla zorganizovať svoj vlastný pohreb. Zeng naplánovala obrad v pohrebnom dome, kúpila vence a kvety, prenajala si rakvu a najala aj fotografa. Potom pozvala rodinu a priateľov, aby sa s ňou prišli rozlúčiť. Zeng ležala v rakve namaľovaná vizážistami tak, aby vyzerala ako mŕtvola a v rukách držala svoju obľúbenú bábiku Hello Kitty. So zatvorenými očami počúvala príhovory svojej rodiny a blízkych. Tí nad rakvou hovorili, čo si o nej myslia a podľa Zeng jej ich prejavy pomohli lepšie pochopiť, aká je a ako ju vidia ostatní. Ležala v rakve celú hodinu so zavretými očami a počúvala svojich milovaných. Keď potom otvorila oči, takmer sa rozplakala. Svet sa vraj pre ňu zmenil a podľa Zeng jej táto skúsenosť vlastného pohrebu ukázala skutočné hodnoty v živote.
