Nepoznali sme tablety, dotykové telefóny a aj internet bol dostupný len u rodičov v práci. Ak sa súčasná generácia tínedžerov chytá za hlavu a prevracia oči s otázkou „Preboha, čo teda celé dni decká robili“ máme odpoveď. Prinášame ti 5 hier, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou našich detských svetov v deväťdesiatych rokoch a možno aj skôr. Zabudli sme na niečo? Pripomeň nám :-)
Spomíname na detstvo: 5 kultových československých seriálov, ktoré sme ako decká sledovali
SKÁKANÁ
V ďalších častiach Slovenska známa ako „skacky“. A ako málo nám k zábave stačilo! Päť minút strachu, kým sme ukrývali vo vreckách džínsov kriedu, ktorá bola v škole nazvyš, rovný chodník a slnečné počasie. Niekoľko štvorcov, jeden poloblúk a čísla od jeden do desať.
Čím starší sme boli, tým sa veľkosť štvorcov zväčšovala, aby ich bolo po hode kamienkom čo najťažšie preskočiť. Možno neuveríš, ale nezabávali sme sa takto len my! Skákaná je totiž známa široko ďaleko. Len všade pod iným menom. Naši rovesníci v Británii, ale aj Amerike ju hrávajú dodnes a v moderných podobách ju dokonca zoženieš aj v hračkárstvach. Pod anglickým názvom – „Hopsotch“.
Spomíname na detstvo: Týchto 16 sladkostí sme ako deti zbožňovali!
SKÁKANIE CEZ GUMU
Ďalšia špecialitka našich rodičov tiež nestála majland. Stačilo zájsť do textilu či zmiešaného tovaru a tento zázrak kúpiť na metre. Samy či s kamarátmi, v slnečnom aj daždivom dni, keď nás zamračené počasie vohnalo do bytov či domov, keď boli kamarátky na prázdninách u babky, nenudili sme sa. Stačili dve stoličky, ktoré vďačne gumu podržali a skákali sme o sto dvesto.
A táto hra bola pre všetky vekové kategórie. Stupne náročnosti boli rozdelené do tried a čím starší sme boli, tým vyššiu triedu sme dokázali zdolať. V šiestej triede nám guma siahala okolo pásu, ale boli aj levely pre najodvážnejších – guma sa v deviatej triede totiž dostala až na úroveň krku. A neskákalo sa len na sídliskách, detských ihriskách, v izbách, ale aj v škole! Cez hodinu telocviku, cez branné cvičenia, cez veľké prestávky. O blahodarných účinkoch na dievčenské zadky nebolo pochýb!
Spomíname na detstvo: 10 relácií, ktoré sme ako deti milovali!
STAVANIE BUNKROV
Aj deti túžia po súkromí. S mamou v pätách, babkou dávajúcou pozor z okna, či susedami, ktorým naše šantenie nikdy neuniklo, to až také jednoduché nebolo. A preto sme naplno využívali našu kreativitu a stavali si „domy snov“. Občas stačilo vypýtať kartóny v obchode, inokedy vziať všetky deky z domu, aj susedine čisto vypraté obliečky zo šnúry pred panelákom našli svoje využitie! Spájacím materiálom boli drevené štipce, ktoré tiež potajme mizli z balkónov.
Ak sa chceli chlapci ukázať ako hrdinovia, ukradli aj zopár dosiek na pevnú konštrukciu, inokedy zasa postačili stojany na bicykle, lavičky na sídlisku alebo stoličky. A že v našich úkrytoch bolo nehorázne teplo, keď vonku teplomer presiahol tridsiatku? A čo? Ani to nám nevadilo. Bunker bol domovom, v ktorom sme „bývali“ s tými, ktorých sme si vybrali, nie s ktorými sme museli.
Zaspomínaj si na 9 televíznych zvučiek z rozprávok, na ktorých sme vyrastali!
VYBÍJANÁ
Občas sa vyzbierali všetci z ulice, občas hrali iba traja. Najúspešnejší bol ten, kto sa vedel dobre uhýbať alebo kto vedel presne mieriť a rýchlo triafať. Okrem skvelého pohybu sme mali dokonale vycibrené reflexy. Tablety ani počítačové hry nám nechýbali. Pohyb na čerstvom vzduchu bol nadovšetko. Čím bolo hráčov viac, tým väčšia šanca zásahu bola. Tímové hry boli proste super!
SKRÝVAČKY
„Schovaní, neschovaní, idem!“ ozývalo sa ulicami a v tom čase nikomu detský krik neprekážal. Od ranného detstva sme si precvičovali nielen hlasivky, počítanie do desať, občas aj do sto, ale aj rýchlosť a bystrosť pri hľadaní skrýš. Nebolo nič rozkošnejšie, ako keď sa maličké deti skryli za stĺpy elektrického vedenia alebo si zakryli iba oči a mysleli si, že sú neviditeľní.
Skrývačka nás však neprešla ani v ranej puberte, keď sme sa po zotmení túlili pod stromami, pod kríkmi, v starých vrakoch áut a tvárili sme sa, že sme sa niečej ruky dotkli iba náhodne. A keď sme vybiehali z nespevnených skrýš, silnejší pomáhali slabším postaviť sa na nohy, dobehnúť k miestu kde sa žmúrilo, chlapci držali dievčatá za ruky, aby si pri rýchlom behu nedoráňali kolená. Aj tak chutilo detstvo…
