Strašidelný príbeh: Mami, kto bola tá pani v kúpeľni?

Zdieľať
woman-702012_640

Asi pred desiatimi rokmi, keď mal môj syn 3 roky, sme sa presťahovali do starého domu, ktorý sme si kúpili. Vo vnútri to vyzeralo veľmi tajomne a tmavo…

Všimla som si to hneď, ako som do toho domu prvý raz vkročila – bolo horúce leto, ale v dome bolo nepríjemne chladno. No manželovi sa tam páčilo a predával sa za dobrú cenu. Tak sme ho teda kúpili.

Keď k nám prišla moja priateľka na prvú návštevu, chvíľku sme sedeli v izbe a rozprávali sme sa, no vyzerala veľmi nepokojne. Potom som si všimla, že sa zadívala do vedľajšej izby a niečo tam upútalo jej pozornosť. Oči mala doširoka otvorené a náhle sa postavila a povedala, že musí ísť. Spýtala som sa jej, čo sa stalo, no nechcela mi odpovedať. Jej reakcia ma poriadne vydesila a ešte viac som sa zľakla, keď mi povedala, že v našom dome straší! Neprezradila mi však, prečo si to myslí a rýchlo odišla a dodnes mi to nepovedala.

Asi týždeň na to sa ma len tak mimochodom môj 3-ročný syn opýtal, kto bola tá pani v kúpeľni. Nevenovala som tomu pozornosť. Ďalší deň som išla do práce a keď som nastúpila do auta, spomenula som si, že som si zabudla doklady, a musela som sa vrátiť. Hneď, ako som otvorila dvere, zo steny oproti nim spadol rámik s fotkou. Vtedy som si myslela, že tam bol slabo zatlčený kliniec, no dnes si to už nemyslím. Fotka totiž zo steny doslova odletela, nespadla dole na zem.

Stále som v tom čase tomu nevenovala nejakú extra pozornosť. Po šiestich mesiacoch bývania v tomto dome som si všimla, že v podlahe v špajzi sú zabudované dvere. Ani neviem, prečo, ale rozhodla som sa to preskúmať. Spočiatku to vyzeralo ako obyčajná pivnica. Keď som sa však rozhliadla a osvetlila som priestor baterkou, všimla som si, že miestnosť je tvorená kameňmi, ktoré vzhľadom veľmi pripomínali náhrobky na cintorínoch. Po chvíli som pocítila, že po mne lezie nejaký hnusný chrobák, a tak som z miestnosti vyletela von a nikdy som už nešla naspäť.

A teraz nasleduje časť, ktorá ma vydesila najviac, a kvôli ktorej sme sa z domu odsťahovali. Raz v noci som spala a ležala som na bruchu. Začula som, že niekto vošiel do miestnosti. Počila som kroky, ktoré sa od dverí približovali k posteli. Až neskôr som si uvedomila, že to bolo veľmi čudné – počula som hlasné kroky napriek tomu, že v izbe som mala koberec. Keď sa kroky priblížili k posteli, pocítila som, ako sa môjho chrbta začali dotýkať ruky. Dve ruky sa ma jemne dotkli a držali. Bol to môj syn. Spýtala som sa ho, čo to robí, no odpoveď som nedostala. Otočila som sa, no zrazu tam nikto nebol! Išla som preto rýchlo skontrolovať syna, a ten tvrdo spal vo svojej posteli. Na druhý deň sme sa z domu sťahovali a dodnes si neviem vysvetliť, čo sa tam presne stalo…

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom